Väčšie je lepšie…

Už od počiatkov poľnohospodárstva človek vyberal medzi plodinami tie väčšie, ziskovejšie, vitálnejšie a následne využíval ich potomstvo. Staršie odrody ustupovali novým, výkonnejším. Napriek tomu sa niektoré odrody osvedčili a pestovali desiatky rokov.

Tieto odrody sú väčšinou veľmi dobre adaptované, odolné voči chorobám a škodcom. Sú schopné lepšie kompenzovať nepriaznivé podmienky prostredia a majú stabilnejšie výnosy. Ako nositelia unikátnych génov sú významným zdrojom pre šľachtenie nových odrôd.

Pozabudnuté, výkonnejšími plodinami nahradené, sú tiež v predošlých dobách významné plodiny, napríklad topinambury, bôb, pohánka, proso, jarabina či arónia. V súčasnej dobe dochádza k obnoveniu záujmu o tieto druhy najmä v oblasti zdravej výživy.

Moderné odrody

Moderné odrody, najmä hybridné, sú ziskovejšie a poskytujú tiež vyrovnanejšie úrody. Niektoré boli vyšľachtené na odolnosť voči určitým chorobám a škodcom a sú u nich podporené vlastnosti, napr. odolnosť k vybiehaniu u listovej zeleniny. Moderné odrody bývajú však často veľmi citlivé na dodržanie optimálnych podmienok. Ak ich nemajú, podstatne znižujú výnos či dokonca hynú. Keďže sú tu „nováčikovia“ a nie sú dlhodobo vystavené vplyvu prostredia, svoju úlohu v ich raste hrá aj faktor nepredvídateľnej reakcie na extrémne sucho alebo mráz, alebo možné citlivosti na bežné choroby a škodcov.

Prečo sa vracať ku krajovými a starým odrodám?

– Krajové i staré odrody sú naším kultúrnym dedičstvom a predstavujú pestrosť a rôznorodosť, ktoré tak často miznú z nášho stále viac uniformného sveta. Je potrebné sa snažiť o ich ochranu, rovnako ako sa to deje pri hradoch a zámkoch, vzácnych knihách či umeleckých dielach.
– Mnohé z týchto odrôd sú veľmi dobre prispôsobené miestnym podmienkam a keďže sú odolné a nenáročné na pestovateľské podmienky, lepšie odolávajú škodcom, chorobám a mrazu. V praxi to znamená aj to, že prispôsobenie miestnym podmienkam vytvára predpoklady na minimalizáciu používania chemických nástrojov na ochranu či výživu.
– Vynikajú spektrom svojich chutí, vlastností alebo využitia, sú teda miestnou jedinečnosťou. S miznutím starých sort ovocia či zeleniny tak prichádzame nielen o tieto odrody, ale často aj o krajové výrobky, špeciality a jedlá, ktoré sú na ne viazané. Dopady vymiznutia krajových odrôd majú teda často i sociálny charakter.
– Stromy vo forme tradičných kmenných tvarov plnia estetickú a krajinársku funkciu.
– Môžu slúžiť ako zdroj cenných vlastností pre šľachtenie nových odrôd.
– Mnohé odrody majú využitie v extenzívnom a ekologickom poľnohospodárstve.
– Mnohé pôvodné odrody ovocných stromov môžu slúžiť v škôlkarstve ako kmeňotvorné odrody alebo zdroj semien pre podpníky.

Staré a krajové odrody sú naše kultúrne dedičstvo.

V súčasnosti sú staré a krajové odrody udržiavanej vo šľachtiteľských staniciach a v génových bankách, ktoré sa nachádzajú po celom svete. Na Slovensku génová banka sídli v Piešťanoch, v susednom Česku v Prahe a Olomouci. Najväčšia – globálna semenná banka sa nachádza v Nórsku na súostroví Špicbergy v Severnom ľadovom oceáne.

Aktívne pestovanie starých a krajových odrôd v praxi.

Záchranou, aktívnym pestovaním a šírením starých a krajových odrôd medzi pestovateľov sa v Českej republike zaoberá spoločnosť Gengel, na Slovensku sa od roku 2009 obdobným aktivitám venuje aktívnejšie Alter Nativa Brdárka. Od jej členov môžete získať staré a krajové odrody ovocných drevín i zeleniny, ale aj bylinky, okrasné rastliny a pozabudnuté druhy rastlín.

Krajové a staré odrody sú naším kultúrnym dedičstvom. Aj vy sa môžete pripojiť k úsiliu zachovať ich pre budúce generácie, prejdite kliknutím na informácie vedúce k praktickému zapojeniu sa…