Úvod k permakultúre
ČO JE PERMAKULTÚRA?
Permakultúra je úspešný prístup k navrhovaniu vysoko produktívnych trvalo udržateľných záhrad, balkónov, ovocných sadov, parkov, lesov či fariem, ale aj celých ľudských usadlostí, obcí, sídlisk a miest.
Jej dizajny už boli otestované na všetkých kontinentoch a vo všetkých typoch klimatických podmienok a kultúr, a dajú sa aplikovať na všetky sféry ľudskej činnosti.
DEFINÍCIA PERMAKULTÚRY
Niekto definoval permakultúru ako systém na navrhovanie jedlých ekosystémov.
Technicky založení ľudia ju môžu definovať ako „software“ pre trvalo udržateľný život, kde „hardware“ sú naše ľudské telá.
Sú aj takí čo tvrdia, že je to zatiaľ najlepší komplexný balík praktických techník pre slušný a zdravý život na Zemi, aký má ľudstvo v tejto chvíli k dispozícii.
NA ČOM JE TO ZALOŽENÉ?
Skutočným základom permakultúry je etika a úcta k životu vo všetkých jeho formách. Táto etika sa dá rozdeliť do troch oblastí:
- Starostlivosť o Zem, t.j. všetko živé aj neživé, čo sa na Zemi nachádza;
- Starostlivosť o ľudí, teda o zabezpečenie našich základných životných potrieb;a
- Využívanie nášho voľného času a prebytkov na účely starostlivosti o Zem aľudí.
Okrem toho permakultúra uznáva vnútornú vrodenú hodnotu všetkých vecí bez ohľadu na to, či sa nám ľuďom zdajú užitočné, alebo nie.
Z tejto etiky potom vyplýva, že navrhujeme naše ľudské systémy podľa vzoru prírodných ekosystémov, pričom využívame poznatky tradičných udržateľných kultúr aj moderných vied, ako aj nové overené objavy a skúsenosti, včítane našich vlastných.
AKO SA TO ROBÍ?
Kombinujeme štruktúry, rastliny, zvieratá a ľudí tak, aby sme využili ich vrodené prirodzené vlastnosti a schopnosti.
Spolupracujeme s prírodou a využívame jej osvedčené princípy a procesy na vytváranie „kultivovaných“ ekosystémov z rastlín, zvierat a štruktúr, užitočných buď priamo pre ľudí, alebo pre úspešné a zdravé prežitie týchto systémov samotných.
Jednotlivé prvky sa snažíme umiestniť tak:
- a) aby medzi nimi mohlo vzniknúť maximálne množstvo užitočných prepojení a vzájomne prospešných vzťahov;
b) aby každý mohol plniť viac funkcií;
c) aby každú dôležitú funkciu zabezpečovalo viac prvkov;
d) aby prvky aj systém spotrebovávali minimum energie;
e) aby sme mohli využívať prednostne biologické zdroje a prírodné energie;
f) aby všetky produkty systému boli spracované vo vnútri tohoto systému, t.j.aby sa recyklovali a nevznikali tak „odpady“;
g) aby sme vytvorili bohatú zmiešanú kultúru zo spoločenstiev vzájomne prospešných druhov rastlín a zvierat;
h) aby sme tvorili skôr malé vysoko produktívne intenzívne systémy, ako veľké extenzívne systémy, vyžadujúce drahé vonkajšie vstupy surovín a energie;
i) aby sme využili nielen plochu, ale aj ďalšie dimenzie – priestor, čas a spolupôsobenie biologických prvkov (synergiu);
j) aby sme maximálne využívali trvalky;
k) aby sme mohli využiť a urýchliť prírodnú evolúciu (sukcesiu);
l)aby sme mohli využívať prírodné vzory a okrajové efekty ekosystémov.
„Ako sa to robí“ sa môžete naučiť na kurzoch permakultúry.