V tradícii gemerských ovocinárov
Brdárka bola po generácie známa čerešňovými sadmi, dnes však mnohé staré stromy odchádzajú a s nimi i potenciál uchovania miestnych odrôd. Preto sme sa spoločne s Cirkevným zborom ECAV Koceľovce, fíliou Brdárka, podujali vysadiť na zborovom pozemku voľne prístupný ukážkový sad tradičných odrôd – kým ešte existujú zdrojové stromy.
V nedeľu 8. novembra 2026 sa v Brdárke stretlo 15 dobrovoľníkov – miestnych i cezpoľných – a spoločne vysadili 19 čerešní miestnych a tradičných odrôd. Prialo nám fantastické jesenné počasie, zišla sa dobrá partia a nálada bola výborná. Bola to krásna práca, a to aj vďaka vynikajúcim radám odborníka na slovo vzatého, ovocinára Jána Vigodu z Rimavskej Soboty, ktorý sa už viac ako polstoročie venuje záchrane starých odrôd ovocných stromov na Slovensku.
Sad nie je len spomienkou na minulosť. Vysokokmenné čerešne poskytnú potravu opeľovačom a útočisko vtáctvu, pomôžu zadržiavať vodu v krajine a chrániť pôdu pred eróziou. O stromy sa budeme starať aj v ďalších rokoch – zalievať, mulčovať, rezať a chrániť ich šetrne, bez chemických prípravkov, tak ako pri všetkom, čo robíme.
Gemerská ovocinárska tradícia
Výsadba nadväzuje na tradíciu gemerských evanjelických farárov a učiteľov, ktorí spájali vzdelanie so starostlivosťou o krajinu. V roku 1796 založil jelšavský farár Pavol Valaský (Wallaszky) spolu so Samuelom Glószom Čerešnícky spolok v Jelšave, jeden z najstarších ovocinárskych spolkov vo vtedajšom Uhorsku. Z Jelšavy, vzdialenej od Brdárky len asi 20 km, sa znalosti o štepení a ošetrovaní stromov šírili do okolia.
V neďalekej Muránskej Dlhej Lúke pôsobil farár a pomológ Anton Penzel, ktorý v príručke Ovocinár na Slovensku (1867) opísal aj gemerské odrody čerešní. Jeho žiak, učiteľ Ľudovít Samuel Orphanides, zakladal ovocné záhrady v Gočaltove a v Hybiach a vydal učebnicu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (1865). Ochtinský farár Ladislav Bartolomeides opísal Gemer ako jedinečnú súvislú kvitnúcu záhradu a revúcky lekár Gustáv Reuss je autorom Květeny Slovenska (1853). Brdárske čerešne boli vychýrené najmä na prelome 19. a 20. storočia.
Odrody, ktoré sme vysadili
Pri mapovaní pred rokmi, na ktorom sa podieľali aj pomológovia Stanislav Boček, Zdena Koberová a Bruno Jakubec, zaznamenali v Brdárke 133 stromov. Všetky odrody z tohto mapovania sme teraz vysadili: Hedelfingenská, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Germersdorfská, Kordia, Medňanská, Karešova, Troprichterova a neurčená miestna Krátkostopka. Doplnili sme ich odrodami Rýchlica nemecká, Winklerova skorá, Moreau, Kaštánka, Lyonská skorá, Gemerská Belica, Granát, Dönissenova polochrupka a Lucienkirsche.
Niekoľko zaujímavostí:
- Napoleonova patrí k najstarším. Pravdepodobne pochádza z Holandska, koncom 18. storočia ju v Nemecku pestovali ako Große Prinzessin a meno dostala až vo Francúzsku.
- Medňanská je slovenská odroda z Medného pri Púchove, známa už od druhej polovice 18. storočia.
- Kordia je naopak najmladšia – náhodný semenáč z roku 1946, ktorý v Česku zaregistrovali až v roku 1981.
- Dönissenova polochrupka, Thurn-Taxis a Germersdorfská pochádzajú z nemeckého mestečka Guben na nemecko-poľskej hranici a jeho okolia. Viaceré „miestne“ odrody teda kedysi prišli zďaleka a v novom domove zdomácneli.
- Lucienkirsche je raritou nášho výberu. Uvádza ju už pomologická príručka z roku 1896 a v posledných desaťročiach sa dala zohnať len ťažko.
Ďakujeme
Veľká vďaka patrí nášmu podporovateľovi Miciovi z Rožňavy (U Micia), ktorý sa postaral o fantastický guláš a pohostenie na záver akcie. Ďakujeme všetkým dobrovoľníkom za ich čas a šikovné ruky a cirkevnému zboru za pozemok a výbornú spoluprácu.
Naše poďakovanie patrí aj donorom projektu:
Táto výsadba bola realizovaná vďaka finančnej podpore Nadácie Ekopolis a spoločnosti Starbucks v rámci programu Sadíme budúcnosť.
Sad je voľne prístupný – príďte sa pozrieť, ako rastie. Prikladáme fotografie z akcie – povedia viac než slová.
